V júli 2022 sme sa vydali na Island. A pre milovníkov turistiky by bol hriech, keby sme vynechali 55 km dlhý prechod islandských Dúhových hôr. Laugavegur trail (trek Dúhové hory) bol National Geographic ohodnotený ako jeden z 20 najkrajších trekov na svete a jeho krásy si užívajú stovky turistov ročne. A niet divu.
Vďaka tomuto článku sa vyvarujete našich chýb, dozviete sa postrehy, ktoré sa nikde inde nepíšu, a získate neutíchajúcu chuť kúpiť si letenku na Island.

Kde ležia Dúhové hory Island (Landmannalaugar)
Dúhové hory nájdete v oblasti Fjallabak Nature Reserve, asi 180 km od Reykjavíku. Ležia vysoko v islandskom vnútrozemí, obklopené lávovými poľami a sopkami. Cesta sem nie je úplne jednoduchá – vedie po prašných F-cestách, ktoré sú prístupné iba pre autá s pohonom 4×4. Z Reykjavíku sa sem dostanete zhruba za 4 hodiny. Najčastejšia trasa vedie cez Hrauneyjar a potom po ceste F208.
Prečo sa Landmannalaugar hovorí „Dúhové hory“
Keď prvýkrát vystúpite z auta, budete mať pocit, že ste vstúpili na inú planétu. Hory tu doslova hrajú všetkými farbami – od žltej a oranžovej cez červenú a zelenú až po tyrkysovú a čiernu. Tento efekt vytvára ryolitová hornina, bohatá na oxidy železa a síry, ktoré reagujú s vlhkosťou a svetlom.
Počasie na treku v Dúhových horách
Aj napriek tomu, že najvyšší bod Laugavegur trailu je v relatívne nízkej nadmorskej výške 1 052 m, je potrebné si uvedomiť, že stále ide o trasu v horách. Teda v mieste, ktoré je nepredvídateľné a na ktoré je priam nutné sa veľmi dobre pripraviť.
Pri mojej prvej diaľkovej turistike v horách mi neznámy a skúsený horal povedal: „The mountains decide whether it is time to go on a trail, not you”. A tieto jeho slová boli natoľko pravdivé a výpovedné, že kompletne zmenili môj prístup k príprave akéhokoľvek horského prechodu. A na Islande to platí dvojnásobne.
Ako sa dostať na začiatok a späť z Dúhových hôr
Najjednoduchším variantom, ako sa dostať na začiatok treku, je nasadnúť v Reykjavíku na offroad autobus od spoločnosti Reykjavík Excursions a dôjsť s ním až do Landmannalaugaru, kde trasa začína. Ide samozrejme aj z konca trasy (Thorsmork) späť do Reykjavíku. Predaj zastrešuje organizácia Volcano Trails, ktorá zo skúsenosti veľmi dobre funguje na e-maile, keď je problém. Lístky zoženiete tu, odporúčam ich kúpiť ideálne 14-30 dní vopred.

Ak kupovanie lístkov necháte na poslednú chvíľu, mohlo by sa vám stať presne to, čo sa stalo nám – lístky už boli vypredané a u vodiča kúpiť samozrejme nejdú. Tlačení časom nás nenapadlo nič lepšie, než do Landmannalaugaru dôjsť osobným autom. Áno, porušili sme islandský zákon o takzvaných F roads (cesty s označením F, kam smú zo zákona iba off-road vozidlá) a áno, celú hodinu a pol, čo sa naše malé osobné auto kodrcalo výmoľmi, sme mali zatajený dych. Spytovali sme si svedomie, čo sme to vyviedli, a premýšľali sme, koľko peňazí nás bude stáť, keď sa nám s autom niečo stane. Všetko dobre dopadlo, spolujazdci (rodičia, čo tam boli s nami) doviezli auto aj späť a my sme opäť mohli voľne dýchať.
Ak si máte vziať z tohto článku k srdcu iba jednu radu, tak je to: „Nechoďte na začiatok treku osobným automobilom.“
Čo si vziať so sebou na Laugavegur trail
Tu veľmi záleží, či plánujete spať v kempoch, alebo v chatách. Toto rozhodnutie vám pomôže urobiť časť článku nižšie. My sme sa rozhodli pre kombináciu, a tak sa všetko vybavenie bude vzťahovať ku kombinovanému variantu.
Skúseným dobrodruhom, ako ste vy, netreba vysvetľovať úplné základy, ako je spací vak alebo dobre izolujúca karimatka, preto tu opíšem svoje postrehy.
Jedlo
Neberte si vymoženosti, v každom kempe si dá kúpiť napr. pivo, zemiakové lupienky, pitie či sladkosti.
Kartuše
Netreba extra veľkú, v kempoch (hlavne na začiatku a na konci trasy) vykupujú obchody poloprázdne kartuše, a tak sú zásoby plynu vždy minimálne 20 km na dosah.
Peniaze
Tých si veľa neberte, za ubytovanie (kempy aj chaty) sa totiž dá platiť kartou. To bolo vzhľadom na lokáciu veľké a milé prekvapenie. A naozaj to fungovalo.
Oblečenie
Do zimy, vetra a dažďa. Na Islande naozaj veľa fúka a vietor z nízkych horských teplôt urobí ešte nižšie. V noci pri varení večere sme na sebe mali dve bundy, rukavice, čiapku a aj tak nám bola nepríjemná zima. (pozn. autora: keď sa vrátite späť do Česka, bude vám bezvetrie pripadať veľmi čudné až neprirodzené)
Čo navyše
Vrece na odpadky. Nie v každom kempe majú možnosť zvážať odpad, a tak si ho občas musíte nosiť so sebou.
Spať v chatách alebo v kempoch?
Podmienky na spanie sú jedna z prvých otázok, ktorú dostanem, keď sa ma niekto na Laugavegur trail spýta. Za mňa je po vlastných skúsenostiach jednoznačná odpoveď: v kempoch. Pri každej chate je vždy priľahlý kemp, ktorý s chatou zdieľa umyvárne, toalety a správcu.
K mojej rozhodnej odpovedi mám samozrejme vysvetlenie a tým sú: ľudia. Tým, že je Laugavegur trail taký populárny, ponúkajú miestne spoločnosti takzvané „guided tours“. V praxi to znamená, že zaplatíte ranec peňazí a cestovná spoločnosť vám obstará sprievodcu, prevoz batožiny, prenocovanie v chatkách aj jedlo. Pre nás boli tieto skupiny skutočne tŕňom v oku.
Podstatné je, aký typ turistov si tieto komerčné vedené prehliadky kupuje. Bohatí a neohľaduplní (ne)turisti, nad ktorých správaním sa pozastavíte každé stretnutie. Vypichnem tu pár momentov, ktoré mi doslova hlava nebrala a vďaka ktorým by som už na Laugavegur treku vždy volila spanie v stane.
Priestor v jedálni
Horské chaty sú tradične veľmi malé a do spoločnej jedálne sa zmestí maximálne 25 ľudí. Komerčné skupiny čítajú cca 20 ľudí. Problémom sú ich spoločné raňajky a večere. Vedúci pripraví svojim zverencom na stôl taniere (áno, pre všetkých 20 ľudí) ešte predtým, než je jedlo hotové. Kuchynská linka je vďaka veľkému objemu pripravovaného jedla obsadená a vám tak zostávajú dve možnosti. Cítiť sa ako sardinka medzi členmi výpravy alebo si na seba navliecť všetky bundy a uvariť si vonku na variči.
Obsah jedálnička
Neverili by ste, aké majú luxusné a pre horskú turistiku úplne absurdné jedlá. Sediac na pol zadku na lavičke som raňajkovala svoju instantnú kašu, vedľa mňa dve deti rukami jedli suché cornflakes z jednej misky. Túto scénu si teraz, prosím, predstavte. Neprišlo mi na tom nič čudné, kým spoločne s nami nezačali raňajkovať aj členovia výpravy. Tým, že im jedlo vozia autá a nemusia ho so sebou nosiť na chrbte, majú prístup doslova ku všetkému, na čo si spomeniete. Čo 10 sekúnd, to niekto zo skupiny vykríkol na celú miestnosť ďalšiu ingredienciu: „Anybody wants cheese?“, „Nutella?“, „Strawberries?“, „Fruits?“, „Chocolate?“, „Croissant?“ „Salmon?“. A deti vedľa mňa stále iba suché cornflakes. Znova si predstavte túto scénu. Nikdy som nebola súčasťou absurdnejšej situácie, než bola táto. Dokonca som sa musela aj usmievať.
Treba chaty bookovať dopredu?
Áno. Chaty sú obsadené mesiace dopredu. Nenašli sme správne fungujúci oficiálny formulár, preto sme písali na oficiálny e-mail fi@fi.is. Ak je chata plná, dajú vás na čakaciu listinu, ktorá na naše prekvapenie pravdepodobne nie je taká dlhá. Dva dni pred začiatkom nášho trailu sa totiž uvoľnili dokonca 2 chaty, potvrdili sme však iba jednu – Alftavatn.


Tipy a triky na brodenie riek
Pred odletom na Island som veľa googlila, ako presne sa majú brodiť rieky. Mala som z toho totiž dosť veľké obavy. Čo keď to nezvládnem, pretože prúd bude príliš silný? Nikde som však nenašla rady, na ktoré som prišla až počas skutočného brodenia a ktoré naozaj pomohli.
Rada č. 1
Nepozerajte sa pod nohy. Ubiehajúci prúd rieky oklame vaše zmysly a vy sa tak podvedome budete snažiť vyrovnávať rovnováhu zlým smerom a stále budete nepríjemne potácať. Oprite sa do svojich palíc, pozerajte na breh a pomaly choďte. Tento TIP zo mňa urobil brodiaceho špecialistu.
Rada č. 2
V Crocsoch a sandáloch to zvládnete, ideálne však v topánkach do vody. Neberte si žiadne plné topánky, nemá to zmysel a navyše vám mokré topánky pridajú solídnu záťaž na chrbát.
Rada č. 3
Sledujte počasie. Rozvodnená rieka je živel, ktorý môže nečakane pridať niekoľko dní navyše k vášmu trailu. Ak si nie ste istí, či je bezpečné rieku prebrodiť, počkajte na iných turistov, ideálne so skúsenými sprievodcami. Ak nemáte možnosť sledovať počasie, najaktuálnejšiu predpoveď vám vždy povie správca daného kempu.
Stojí Laugavegur trek cez Dúhové hory za to?
Áno. Island má nádhernú jedinečnú prírodu, ktorá je tvorená z ohňa a ľadu. Z dvoch protikladov, ktoré spolu tvoria nádhernú podívanú dvoch živlov v ich extrémnych podobách. Zároveň je tento ostrov taký rozmanitý, že stojí za to vidieť aj jeho vnútrozemie. Sneh, horúce pramene, dymiaca zem, bublajúce potôčiky, tie najzelenšie vrcholky aj všadeprítomné ovce.
Keď sme kupovali letenky, nedokázala som si islandskú prírodu predstaviť a z fotiek ma ani poriadne neoslovila. Ale ukázalo sa, že ich príroda je taká iná, že si ju prostý vnútrozemský Európan nedokáže ani predstaviť a potom z nej nakoniec nemôže spustiť oči. Rozhodne odporúčame!
Alternatíva pre menších dobrodruhov
Oproti variantu celého treku môžete vyraziť na denné sprevádzané dobrodružstvo s cestovkou alebo skúseným sprievodcom. Rozhodne to nie je variant na opomenutie. Aj napriek skutočnosti, že na miesto neodporúčame ísť vlastným autom.
Pripravení na dobrodružstvo? Omrknite naše ďalšie tipy na najlepšie európske treky pre začiatočníkov aj pokročilých.





