GR 11: Autentický príbeh prechodu španielskych Pyrenejí

Ak zbierate travel tipy naprieč planétou, tak ste na správnom mieste. Prahnete po zážitkoch a chcete vidieť celý svet najlepšie z výšky? Rozhodne čítajte ďalej, pretože pre outdoorových nadšencov nie je v Európe väčšej výzvy ako GR 11. Tento článok a následne autentický príbeh vznikol na základe skúsenosti našej kamarátky Anežky z minulého roka.

Ako vznikla myšlienka na cestu GR 11/prechod Pyrenejí

V júli 2023 som sa vydala do divočiny, kde som prežila 38 dní intenzívneho dobrodružstva. Spoločne sa pozrieme na to, čo nenechať doma, koľko si vziať peňazí, ako pracovať so strachom alebo ako si vychutnať slobodu, ktorej bežne priťahujeme opraty.

Diaľkový prechod GR 11 je jeden z troch diaľkových trekov tiahnucich sa cez celé pohorie Pyrenejí, ktoré tvoria hranicu medzi Španielskom a Francúzskom. Je to taká prechádzka od majáka k majáku. Trasa začína pri Atlantickom oceáne pri majáku Cabo de Higuer na baskickom pobreží a končí pri majáku Cap de Creus pri Stredozemnom mori v Katalánsku. Vysokohorská trasa dlhá 840 kilometrov vás povedie najkrajšou časťou španielskych Pyrenejí. Taký Valle de Ordesa, to bude topka. Tak na čo čakáte? Vložte rezeň medzi chlieb a vyrazte v ústrety nečakajúcemu dobrodružstvu.

Základné informácie o GR 11

• Počet dní – 30 – 45 dní
• Štart a cieľ – Cabo de Higuer/Cap de Creus
• Pomocník na cesty – mapy.cz (najlepší parťák na cestách), aplikácia GR 11
• Vzdialenosť – 840 kilometrov
• Značenie – bielo-červené
• Prevýšenie – 45 000 m
• Štáty – Španielsko, Francúzsko, Andorra
• Horolezecké úseky – úseky s reťazami či lanami
• Vhodné mesiace – jún, júl, august, september

3 základné životné potreby pri prechode Pyrenejí

Dobrý spánok, výbava a hlavne dostatok tekutín a jedla. Toto viac než desaťkrát podčiarkujem.

Sólo cesta – strach, ktorý zdržuje

Mám strach! Ak sa vám toto honí hlavou, tak je to úplne v poriadku a môžem vás uistiť, že to nie je neriešiteľný problém. Ja som cestu absolvovala sama, a tak strach bol prirodzenou súčasťou. Mesiac putovania je pomerne dlhý čas a treba si myseľ hodiť do pohody. Mňa ani nenapadol variant, že by som nedošla do cieľa, ale tým chcem na druhej strane povedať, že keď už to necítime, tak je úplná pohoda premyslieť na kameni, čo ďalej, a zmieriť sa s verziou „je čas vyraziť späť domov.“

Dobré je si strach z cesty definovať a ujasniť si, čoho konkrétne sa bojíme. Ja som sa od úplného začiatku obávala stretu s medveďom a zvieratstva vo všeobecnosti. Keď sa mi po štvrtýkrát prepliedla vretenica medzi nohami, tak som si povedala, že báť sa hadov nemá zmysel. Keď som však uvidela medvedie exkrementy, tak som sa snažila zmieriť so skutočnosťou, že keď ho uvidím, tak určite najprv budem panikáriť, ale aj napriek tomu sa pokúsim urobiť maximum preto, aby som vyviazla živá a zdravá.

Treba podotknúť, že v Španielsku žije len pár desiatok medveďov, z ktorých väčšina je v Katalánsku, takže je naozaj veľká náhoda na nejakého natrafiť, ale z rozprávania ostatných hikerov, ktorí mali tú smolu, viem, že šťastie praje pripraveným. Vo finále som dospela k tomu, že mi ten strach z medveďa berie množstvo energie, zdržuje ma, už sa báť nechcem a hlavne, že báť sa ma nebaví. Nakoniec som si efekt strachu spriemerovala a došla k záveru, že ma spomalil o tri dni. 😀

Kedy vyraziť na GR 11

Na trasu GR 11 sa vyráža najčastejšie v období od júna do septembra, a to najmä kvôli najlepším podmienkam v horských oblastiach Pyrenejí. Ale ako vo väčšine hôr, aj v Pyrenejách rozhoduje počasie. Búrky sú v Pyrenejách veľkým strašiakom, taká búrka v divočine je slušná diskotéka.

Vďaka tomu, že som vyrazila začiatkom júla, tak sa vo vyšších výškach držalo minimum jarného snehu. Odporúčam sledovať aktuálne podmienky.

Najväčšia frekvencia pútnikov je počas letných prázdnin v júli a auguste, a tak prevažne v týchto dvoch mesiacoch môžu byť ubytovacie zariadenia preplnené. V tomto období bude prípadné ubytovanie a stravu na horských chatách potrebné rezervovať s časovým predstihom. Ak vyrážaš sám/sama, ale chceš mať pocit, že je stále niekde niekto, tak odporúčam vyraziť počas júla a najlepšie začiatkom. A ak chceš mať istotu, stiahni si online môjho sprievodcu.

Počet dní na GR 11

Toto je veľmi individuálne. Záleží, či ste hiker bežec, hiker pohodár, alebo hiker „stíham všetko“. Ten je môj obľúbený. Taký hiker „stíham všetko“ stíha ísť, kochať sa, fotiť a ešte porozpráva s ostatnými. Počet dní sa líši v závislosti od kondície a počasia. Rekordný čas je menej ako 25 dní. Všeobecne sa však odporúča vyhradiť si na prechod okolo 45 dní, aby ste si mohli udržať nejaké komfortné tempo. Počas cesty som stretla aj trekárov, ktorí šli 500 km cez päťdesiat dní, alebo naopak 600 kilometrov za 17 dní. Tak aj tak je to v poriadku, jednoducho ideš, ako to cítiš.

Ktorým smerom na GR 11 vyraziť?

Toto je za mňa fakt dôležité, pretože prvé dni na treku môžu byť najťažšie, a tak treba zvoliť správny štart. Na cestu sa môžete vydať z oboch smerov. Zo západu na východ, to by znamenalo, že budete začínať pri Atlantickom oceáne, alebo z východu od Stredozemného mora. Ja som začínala pri majáku Cabo de Higuer, kde ma ráno zobudili vlny Atlantiku a kde oficiálne začína aj GR11, alias „Trans Pireneica“.

Často môžete počuť, že pri oceáne štartuje aj viac ľudí, a tak ak chcete cestovať viac sami, tak voľte začiatok pri mori. To v mojom prípade úplne tak neplatilo.

Ako sa dostať na štart GR 11?

Možností, ako sa dostať na štart, je mnoho. Ja som zvolila netradičný spôsob a vyrazila som zadarmo spolujazdou v kamióne. Pán vodič ma vyhodil kdesi v Irune a ja som sa stopom dopravila až k majáku Cabo de Higuer. Ako taká spolujazda funguje? Pridáš sa do skupiny na facebooku – luxusná spolujazda kamiónom, napíšeš príspevok, že potrebuješ ísť tam a tam a IDEŠ. Cesty boli náročné a pre silné povahy.

Ľudia sa dopravujú rôzne. Lietadlom, autobusom alebo stopom. Za mňa najjednoduchší a najkomfortnejší spôsob dopravy je lietadlom. Ak štartujete na západe, tak odporúčam letieť do San Sebastiánu (Hondarribia).

Z druhého smeru bude najjednoduchšie letieť do Barcelony, odkiaľ sa autobusom vydáte do mesta Llançà, odkiaľ sa po pár prestupoch dostanete až na najvýchodnejší cíp Cap de Creus. Ak si chcete po ceste oddýchnuť, tak odporúčam stráviť čas v prímorskom mestečku Cadaqués, ktoré vás dosť možno oslní. Z mestečka môžete ísť pešo k majáku Cap de Creus alebo ísť autobusom.

Mapa GR 11 a značenie na trase

Mapu zadarmo zoženiete kdekoľvek na internete alebo môžete zbierať papierové mapy na jednotlivé úseky počas cesty. Vzhľadom na to, že trpím orientačným nezmyslom, tak som zvolila najjednoduchší variant a stiahla som si Seznam mapy trasy GR 11. Opäť musím mapy.cz vychváliť. Nielenže seznamku malo stiahnutú množstvo cudzincov, ale mapy mali zaznamenané všetky vedľajšie cesty a perfektne mi pomáhali. V kamióne som si stiahla ešte platenú aplikáciu GR11, ktorá sa mi zo začiatku zdala geniálna, ale aj tak som prevažne používala seznamky. Aplikáciu však odporúčam stiahnuť, pretože vám ukazuje vodné zdroje, potraviny, nocoviská, lekárne, refugio, camping spoty, kempy, nadmorskú výšku, počet prešliapaných kilometrov, percentuálnu časť prejdenej trasy a mnoho ďalšieho. Stretla som trekárov, ktorí využívali iba papierové mapy, a ja som im tajne závidela, pretože mi mapy vybíjali telefón. Tiež som sa stretla s turistickou digitálnou navigáciou.

Značenie je neraz ozajstná šialenosť. Na jednu stranu až na Katalánsko je trasa po celý čas jednoducho a prehľadne značená. Značenie je bielo-červené a často sa objavuje na kameni, strome, skale či ceste. Značenie je stále rovnaké, ale hneď ako prejdete z jedného regiónu do druhého, tak sa zmení štýl a farba rázcestníkov.

Jedlo a voda

Jedlo

Záleží, či máte varič, alebo budete mať suchú stravu, uľahčíte si batoh a výživnejšie jedlo si dáte raz za pár dní v reštaurácii. Ja som mala jeden varič, ktorý mi 10 dní pred koncom došiel, a potom som sa už stravovala len nasucho, t. j. zelenina, ovocie, šalát, bageta, syr, salámy, avokádo… Ja som milovníčka dobrôt, takže som mala strašne veľa sladkého a užívala som si momentov, keď som raňajkovala čokoládu so sušienkami. 😀

Na trase sa nachádza množstvo obchodíkov, reštaurácií, kde si môžete doplniť zásoby, záleží na rýchlosti treku. V priemere som chodila okolo 20 – 25 km denne a v centrálnych Pyrenejách, kde som bola závislá na vlastných zásobách či na stravovaní v horských chatách, som sa vybavila jedlom na štyri dni. Mimo centrálnych Pyrenejí si vystačíte s jedlom na dva, tri dni.

Voda

S vodou je to v Pyrenejách naozaj parádne. Bola som milo prekvapená, koľko prameňov, studničiek a pítok sa tu nachádza. Je to tak hlavne na západe a v strednej časti Pyrenejí. S nedostatkom vody sa stretnete až pri klesaní k Stredozemnému moru na východe. Občas som si vystačila s litrom vody.

Treba podotknúť, že v centrálnej časti Pyrenejí sa bez filtra na vodu nezaobídete, a tak ho odporúčam nenechať doma. Táto chyba sa stala mne, našťastie mi ho daroval jeden český hiker, ktorého som stretla, a dlhé dni bez filtra boli zaliate slnkom a prefiltrovanou vodou.

Čo si zbaliť na GR 11?

Ja som na GR 11 vyrážala v júli, takže vybavenie zodpovedá horskému letnému počasiu, ale každý rok môže byť iný, najmä kvôli snehovej nádielke, takže je dosť možné, že sneh vydrží až do neskorého leta, v takej chvíli je nutné byť pripravený.

Základná výbava

Obuv na trek

Topánky sú najzásadnejším vybavením celého treku. Keď sú dobré topánky, tak to môže byť začiatok úspechu. Práve na obuvi som ja strašne pohorela a niesla následky celý prechod. Vysoké teploty, vlhko a občasný dážď mi ukázali, že tvrdé a ťažké pohorky z Gore-texu neboli tá správna voľba.

Batoh

Batoh, ďalšia neoddeliteľná časť dobrej výbavy. Ja som mala krosnu od značky OSPREY model KYTE 46 litrov. Veľkostne dostačujúca s kovovou konštrukciou. Teda ak ste ultra light, tak je zbytočne ťažká. Dôležité je si pred cestou batoh nastaviť na mieru.

Palice

Palice uľahčia výstup aj zostup. Pred odchodom mi na cestách vždy len prekážali. V Pyrenejách som ich používala od prvého dňa a nemôžem si ich vynachváliť. Neraz ma zachránili pred pádom a uľahčili mi nepríjemný zostup. Palice Decathlon FORCLAZ bohato stačia.

Spacák

Zvolila som spacák označený ako trojsezónny a bola som spokojná. V centrálnej časti Pyrenejí občas teplota nedosahovala vysoké hodnoty, pamätám si, že ráno bola inovať. Moju výbavu obohacuje v poslednom čase veľmi obľúbený spacák s kačacím perím značky Warmpeace Viking 600.

Stan

Stan je opäť veľmi dôležitá časť výbavy. Vzhľadom na to, že spánok je nutný, tak odporúčam nešetriť a stan si kúpiť kvalitný a ľahký. Odporúčam cenovo dostupný stan Lanshan, ktorý je aj pre jedného, alebo tarp s podlážkou. Veľmi dobrá je aj značka Zpacks, ale tu si už budete musieť priplatiť. Odporúčam stan s vyšším vodným stĺpcom.

Varič

Ja som mala varič značky Coleman s malou kartušou z Decathlonu. Bohužiaľ hneď prvý večer som zistila, že mi kartuša netesní s varičom. V tomto prípade sa dá kartuša po ceste kúpiť v železiarstve alebo v lyžiarskom stredisku.

Oblečenie do sucha aj do vodičky

Snažila som sa baliť len to, čo je nevyhnutne nutné. Snažila som sa batoh odľahčiť čo najviac, ale vzhľadom na to, že som už mala množstvo svojho vybavenia, ktoré je váhovo znesiteľné, ale nie najľahšie, tak som neutrácala za ultra light. O tom, koľko presne batoh vážil a čo som v ňom mala, píšem vo svojom online sprievodcovi.

Ubytovanie na GR 11

Na treku je mnoho možností, ako stráviť noc: v hoteli, hosteli, v horskej chate refugio, v campe alebo v stane „nadivoko“. Záleží na vašom dennom rozpočte a na rýchlosti.

Kempovanie/camp spot

Najjednoduchším a najlacnejším spôsobom spania je nadivoko, niekde v lese, v horách, na lúke, ako ja hovorím, spanie v divočine. Spanie vonku je skvelé v tom, že vám poskytne úplnú voľnosť. Stan či holé nebo vám umožnia ísť spať kdekoľvek chcete a kedykoľvek chcete. Tento spôsob nocovania na GR 11 vás vtiahne do krajiny, splyniete s prírodou a okolie budete vnímať oveľa intenzívnejšie.

Tiež narazíte na mnoho kempov, ktoré sa najčastejšie pohybujú od 12 eur do 25 eur za osobu na noc so stanom. Záleží, v akom úseku práve ste. Pri Atlantiku boli campy lacnejšie než za polovicou treku pri Stredozemnom mori. Je to príjemné, pretože si tu môžete vyprať, nabiť elektroniku a vykúpať sa pod teplou vodou.

Horské chaty refugio

Celý prechod by sa teoreticky dal zvládnuť s prespaním v ubytovacích zariadeniach. Medzi najčastejšie zariadenia v horách patria horské chaty v Pyrenejách, takzvané Refugio. V ponuke máte aj teplú stravu v podobe obeda, večere a potom raňajok. Ubytovať sa môžete aj bez stravovania. To je potom oveľa lacnejšie. V Refugiu Cap de Llauset nájdete prevádzkara Martina z Krkonôš. Myslel si, že som Talianka, a až potom sme sa dopracovali k tomu, že je z Česka a už 15 rokov žije v Pyrenejách. Takže si pokecáte aj s krajanom.

Niektoré chaty Refugio sú úplne zadarmo. Ale POZOR. Neraz sú v dosť šialenom stave a vo finále zistíte, že je to len chatrč pre dobytok. Niekedy budete naopak milo prekvapení, že sú Refugio vo veľmi dobrom stave a sú zadarmo.

Albergue a hotely

Hotely a španielske hostely Albergue budete mať možnosť využiť vždy, keď vaša etapa bude končiť v civilizácii. Albergue je lacnejšie a šanca, že tu natrafíte na podobných outdoorových a cestovných nadšencov, môže byť väčšia než v hoteloch.

Koľko stojí prechod GR11?

Toto je dosť individuálne. Záleží na tempe, ktorým pôjdete, a na vašich preferenciách. Môžete spať každý deň vonku zadarmo a kúpať sa v riekach, alebo si komfort doprajete raz za týždeň, alebo zakaždým, keď prídete do civilizácie. Všetky tieto preferencie sú úplne v poriadku a všetko na hiku robíme, ako cítime. Ja som celú cestu poňala dosť športovo, spala som v divočine a vôbec som nestrádala. Boli tam trekári, ktorí mali denný budget 100 eur, a tak spali v hoteloch zakaždým, keď došli do civilizácie. Nepočítam, koľko som vložila do výbavy, pretože tú som už dlhší čas testovala. Orientačne so všetkým všadiaľ, aj so suvenírmi a s jazdou a pobytom v Barcelone, som minula 20 000 korún za 45 dní. Trek som išla 38 dní a zvyšok dní som stopovala a cestovala po Španielsku.

Sprievodca GR 11

Bez stresu. S istotou. So sprievodcom, ktorý ťa nenechá blúdiť.

GR 11 nie je obyčajná túra. Je to 820 km života v pohybe. Pešo od Cabo Higuer pri Biskajskom zálive až po Cap de Creus, kde sa Pyreneje noria do Stredozemného mora. Preto sme vytvorili nabúchaného sprievodcu, ktorý ťa na túto výpravu pripraví do poslednej ponožky.

Ďalšie diaľkové prechody

Náš tím sa priam vyžíva v diaľkových pochodoch, ktoré si môžete užiť aj vy. Prečítajte si náš článok o tipoch na najlepšie európske diaľkové treky a vydajte sa za dobrodružstvom. Na všetko ostatné sa čas vždy nájde, a hej, nejaké prachy vždy zvýšia.