Z Adršpachu na Snežku – diel druhý: Výšľap na Snežku

V krátkosti pripomenieme prvú časť tohto príbehu. V lete roku 2020 sme sa rozhodli so Zdeničkou vyraziť na našu prvú pešiu túru. Zvolili sme si sympatický cieľ – prejsť pešo z Teplicko-Adršpašských skál 120 kilometrov a stanúť na vrchole Snežky. Moment prekvapenia, virbel, prosím… zvládli sme to 😊 Teraz už ale späť k samotnej téme tohto článku. Výšľap na Snežku od A po Z.

Keď nemáš čas, hľadaj vlak

Úsek z Radvaníc nebol pre oko pešieho turistu, ale bol až prehnane sexy na jazdu vláčikom. Neobyčajná cesta kľukatiaca sa okolo poľských hraníc nás zaviedla až do Trutnova. Mestá Trutnov a Turnov si neustále mýlim, konečne vďaka zážitku z oboch miest viem, kde je pravda, a tak nemôže dôjsť k žiadnemu faux pas (fópá).

V poslednom čase veľa spomínam na miesta alebo ľudí, s ktorými mám silný zážitok alebo nejaký prežitok. Nedávno som si listoval denníkom, ktorý som písal pri ceste na Zéland, a nebyť toho denníka, na tie miesta a ľudí by som zabudol. Jednoducho samotný zážitok asi nebol taký a zároveň ľudská pamäť je krátkodobá.

Čo môžete očakávať od Trutnova? Rozhodne to, že jedno popoludnie vám bude, priatelia, stačiť na to, aby ste ho prešli tam a späť. Naobedovali sa v príjemnej reštaurácii, dali si kávu a ešte stihli kúpiť karimatku v miestnom outdoor obchode.

Z Trutnova do kúpeľov

Aspoň pozitívny nadpis, ktorý nezodpovedá realite. Z Trutnova sme pokračovali ďalej vláčikom do Svobody nad Úpou, kde začína červená trasa vedúca do Janských Lázní. Krásne rozkopané mestečko ležiace na úpätí Čiernej hory. Presne túto horu Zdenička spoločne s mojou osobou nasledujúci deň preklínala stotisíckrát.

Dôvod je prostý. Ako sporivý človek nerád využívam lanovky a im podobné uľahčujúce stroje. Príde mi, že človek za tie stovky ide pár minút nahor, aby si tam dal pivo, kávu, jedlo alebo sladké, nechal sa olúpiť ďalším vstupným na rozhľadňu a potom si nútene nahováral pri ceste dole, aký to bol krásny výlet.

TIP: Ak pôjdete z Janských Lázní, hneď za stanicou lanovky môžete zabočiť doľava a ten najväčší škrpál vás dovedie až na vrchol Čiernej hory.

Pravda, so Zdeničkou sme celú cestu nepreriekli, vymieňali sme si ostré a nič nehovoriace pohľady, no hore prišla odmena. Pivko.

Rozhľadňa na Čiernej hore stála za to. Za 50 Kč vidíte pri dobrej viditeľnosti na celé okolie a vďaka ďalekohľadu až na Snežku, kde v tom čase prúdilo denne na vrchol až 14 200 ľudí. Pri pohľade z rozhľadne to bolo, akoby ste sa dívali do mraveniska. Zástupy ľudí snažiacich sa vyliezť na najvyšší vrchol našej hrudy.

Pokračujeme do Pece pod Sněžkou

Ako dieťa sme s našimi nikam veľmi nechodili, nelyžovali sme, nebežkovali a vlastne ani veľa nechodili. Preto som pozeral ako puk na tú krajinu pod Snežkou, v lete je možno ešte krajšia než v zime. To však neviem, nikdy som tam v zime nebol.

Musím povedať, že cesta je dosť náročná na stehná. Stále klesáte až do Pece. V miestnom info centre, ktoré je stavané do pôvodnej podoby „chalúpky“, sme si nechali dať pečiatku Krakonoša ako suvenír a už sme mazali na kávu a dezert do bistra Craft coffee

TIP: Na výletoch veľa využívame gastro mapu LH, spoľahlivý radca.

Výšľap na Snežku z Pece? Áno, tu nájdete odpoveď

Tým náš deň nekončil. Letné počasie praje cestovateľom chodcom. S pocitom ťažkých nôh a boľavých ramien sme dopili posledný hlt kávy a vyrazili sme pred 18. hodinou smer lanová dráha, ktorá vozí turistov až na samý vrchol Snežky.

Aj keď nás myšlienka takto si uľaviť napadla ihneď po výšľape na Čiernu horu, bola postupom času mimo našich debát. Naopak. Tešili sme sa čoraz viac a v ústrety strávenej noci na vrchole Snežky sme zdolávali prvé kilometre.

Výšľap na Snežku cez Obří důl

Prvá časť úseku bola až príliš príjemná, dalo by sa napísať rovinatá. Z Pece vyrazíte po modrej trase, zamávate ľuďom na lanovke a pokračujete ďalej cez Obří důl, okolo reštaurácie Bouda pod Sněžkou až k malej kaplnke. Zrazu sa cesta začala podozrivo dvíhať, až sme sa dostali do fázy plazenia. Dôvtipný názov chodníka NS Zkáza Krkonošského lesa bol v ten moment aj našou skazou. Popísal by som tento typ chôdze ako snahu o to stále ísť vpred, nezastaviť sa, ale nájsť si spôsob, ako telu a nohám najviac uľaviť.

Je to ako s dopravnou zápchou. Ak stojíte v kolóne, rozčuľuje vás, že strácate čas. Nadávate, kto to tam blokuje. Naproti tomu, keď sa rozhodnete vydať na obchádzku, ktorá je síce dlhšia tak kilometrovo, ako aj časovo, je vaše rozhorčenie minimálne. Naozaj to funguje. Ja som ten problém vyriešil ešte inak. Prestal som viac-menej jazdiť autom.

Výberom cesty cez Obří důl sme sa zbavili možnosti občerstviť sa. Táto odmena na vás čaká až v Obrom sedle v Sliezskom dome. Ak je 97 % Poliakov kresťanov, tak tie zvyšné 3 % okrádajú ľudí práve v Sliezskom dome. Unavenému človeku však príde akákoľvek cena spravodlivá.

Cesta z Obrieho sedla na vrchol Snežky je zhruba kilometrová s prevýšením cca 240 m. Pýtate sa, ako dlho z Pece na Snežku trvá cesta? Celý výstup nám trval cca hodinku a pol.

Prespanie na Snežke

Západ slnka na Snežke je fenomenálny. Väčšina ľudí je už preč a neplánujú stráviť noc na samom vrchole. Máte teda Snežku v úvodzovkách iba pre seba. Rovnako ako sme ju mali my. Krátko po západe sa začalo hľadanie.

Nájsť si vhodné miesto na spanie nie je na kamenistom vrchole Snežky žiadna sranda. Po západe slnka klesá teplota a dvíha sa vietor, teda nič príjemné pre nocľažníkov, ktorí nemajú silný spacák alebo oblečenie. Našťastie sme si našli jedno malé útulné miestečko pod budovou Poštovne.

Kreativita a dôvtip českého muža nepoznajú hraníc. Pod Poštovňou sme si vybudovali malé závetrie z trámikov, ktoré boli pohádzané okolo. Nedobytná pevnosť nás aj tak veľmi neochránila. Nikdy nezabudnem na to, ako sme sa každých 10 minút budili a modlili sa, nech už je východ slnka alebo aby som si mohol z batôžka vytiahnuť priamotop.

Obzvlášť mimo letných mesiacov bude spanie na Snežke náročné. Preto sa radšej poriadne vybavte. Pre viac informácií využite oficiálne stránky KRNAP.

Východ slnka na Snežke

3:30. Prvýkrát poriadne zaberám. Niekto prichádza, áno takmer dve hodiny pred východom slnka. Partia ľudí s baterkami v ruke. Pripadám si ako zviera v klietke. Jedna žena na nás začne svietiť a hovorí: „Hľa, pozrite, tu niekto spí. Pozrite, ako to majú postavené.“ To bol zároveň posledný pokus zaspať.

V júli vychádza slnko na Snežke okolo piatej hodiny. Už pol hodiny pred východom je však na Snežke mraky ľudí. Uvažovali sme aj nad nočným výstupom, ale radšej sme zvolili pre nás netradičnejší zážitok a na Snežke sme rovno prespali.

Ako končí výšľap na Snežku

Naše putovanie pokračuje ďalej. Zo Snežky sa vydávame ďalej po hrebeni okolo Lučnej boudy, cez Kozí hřbety až do Špindlerovho Mlyna. Musím povedať, že tento úsek bol zo všetkých najnáročnejší. Strmý a ťahavý úsek až do Špindlerovho Mlyna môže byť pre ľudí, ktorých bolia kolená, veľmi náročný.

A to je všetko. Nastupujeme do extrémne preplneného autobusu, stavíme sa do uličky s respirátormi na tvári a odchádzame smer Praha.

Asi 60-ročný pán sa mi zo sedačky smeje za môj telefón, ktorý ťahám z vrecka. Na cesty ako je táto si neberiem smartfón, ale hlúpy telefón po rodičoch. Nechcem byť ničím rušený, chcem si iba užívať dané miesto, a hlavne čas so Zdeničkou. Už asi ale nezmením jeho názor na to, že u nás na juhu Čiech musí byť zrejme chudoba.