Ak milujete turistiku, nádhernú prírodu, historické miesta a trošku dobrodružstva, prechod Malorky (trek GR221), známy tiež ako Cesta suchých kameňov, by mohol byť práve pre vás. Tento diaľkový trek vás prevedie pohorím Serra de Tramuntana, ktoré je zapísané na zozname UNESCO.
Trasa meria približne 140 kilometrov od Port dAndratx na juhozápade ostrova až do Pollençy na severovýchode. Celková dĺžka trasy a počet etáp môžu závisieť od zvolených variantov a vášho tempa. Väčšina ľudí trasu dokončí za 7-10 dní. Trasa vedie cez starobylé olivové háje, borovicové lesy a okolo tradičných malorských dedín.
Prechod Malorky patrí medzi jeden z európskych diaľkových trekov – určite neurobíte chybu, keď si zbalíte batoh, hodíte starosti za hlavu a vyrazíte.
Fakty o prechode Malorky „GR221″
Dĺžka: Približne 140 km
Najvyšší bod: Coll des Prat (1 205 m n. m.)
Štart: Port d’Andratx (juhozápad Malorky)
Cieľ: Port de Pollença (sever Malorky)
Celkové prevýšenie: približne 6 000 m stúpania a 6 000 m klesania
Odporúčaný čas na prechod: 7–10 dní
Náročnosť: stredne ťažký trek – prudké stúpania, kamenisté cesty, dlhé úseky bez civilizácie.
Značenie trasy: Relatívne dobré, ale miestami značenie chýba alebo je mätúce.
Možnosti spania: Oficiálne kempy, horské chaty, voľné prespávanie pod holým nebom (oficiálne zakázané).
Vodné zdroje: Obmedzené, nutné plánovanie – niektoré pramene v lete vysychajú.
Najkrajšie úseky (podľa nás): Valldemossa, Deià, Sóller, jazerá Cúber a Gorg Blau, kláštor Lluc.
Kedy vyraziť na GR 221
Ideálnym obdobím na prechod Malorky je jar (marec až máj) alebo jeseň (september až november). Teploty sú vtedy príjemné, väčšinou medzi 15–25 °C. V lete môžu byť horúčavy úmorné, zatiaľ čo v zime vás môžu prekvapiť nízke teploty, vietor a dokonca aj sneh.
Termín treku sa navyše dá dobre spojiť s poznávaním zvyšku ostrova. Mimo hlavnej sezóny je všade menej ľudí a príjemnejšie, podrobnejšie tipy na dovolenku na Malorke vrátane prehľadu teplôt po mesiacoch nájdete v článku portálu AXA.
V marci, keď sme trek absolvovali, sme miestami narazili na zvyšky snehu. Týždeň pred naším príchodom dokonca zúrila silná víchrica, ktorá poničila časť cesty a trochu skomplikovala naše plány, ale to už patrí k dobrodružstvu.
Vhodné mesiace:
- Jar (marec–máj): ideálne teploty (15–25 °C), kvitnúca príroda.
- Jeseň (september–november): stabilné počasie, príjemné teploty.
- Leto (jún–august): nevhodné kvôli vysokým teplotám (30+ °C) a nedostatku tieňa.
- Zima (december–február): možné chladné počasie, vietor, výskyt snehu vo vyšších polohách.
Čo si so sebou zbaliť na trek
- Batoh a základné vybavenie: krosna s objemom 40 – 50 l, stan, karimatka a spacák (pri spaní vonku), čelovka, trekové palice, offline mapa (odporúčame stiahnuť si oblasť v mapy.cz), powerbanka. Nezabudnite ani na opaľovací krém, pretože slnko vie byť vo vyšších metroch dosť silné.
- Oblečenie (záleží od obdobia, my sme šli v marci): funkčné tričko s dlhým rukávom, ľahká mikina, páperová alebo zateplená bunda na večer a noc, pevná treková obuv, čiapka (v horách fúka silný vietor).
- Jedlo a voda: min. 2 – 3 l vody na deň, filter na vodu, ešus a plynový varič, lyofilizované jedlo, oriešky a sušené ovocie.
Vodné zdroje na trase
Dediny a mestá
Väčšina dedín na trase, ako Estellencs, Valldemossa, Deià alebo Sóller, má obchody, reštaurácie alebo verejné fontány, kde si môžete doplniť vodu. Fontány sú však niekedy iba okrasné alebo zatvorené (hlavne mimo sezóny), takže na ne nie je stopercentný spoľah. Za celú cestu sme stretli snáď len 2 fungujúce fontány.
Prírodné zdroje
Na niektorých úsekoch, najmä okolo jazier (Cúber, Gorg Blau), sa dá nájsť prírodná voda, ale odporúča sa ju filtrovať alebo dezinfikovať, pretože nemusí byť vždy bezpečná na pitie. Prírodných prameňov po ceste veľa nie je, my sme ich veľa nestretli a keď áno, boli vyschnuté.
Refugiá (horské útulne)
V niektorých horských chatách na trase (napr. Refugi de Muleta alebo Tossals Verds) je možné doplniť vodu. Tieto útulne často ponúkajú aj základné občerstvenie, ak sú otvorené. My sme za celý čas nevyužili ani jednu.
📌 Chystáš se na další dobrodružství? Neztrácej čas hledáním informací. Vytvoř si svůj itinerář díky Karlovi 2.0, pomocníkovi který ti naplánuje a doporučí místa na míru tvým časovým možnostem a definované oblasti. 🙂 To chci zkusit!
Deň za dňom: Naše dobrodružstvo
Deň 1: Prílet na Malorku
Leteli sme z Viedne do Palmy de Mallorca, kam sme dorazili popoludní. Dopoludnie sme venovali spoznávaniu hlavného mesta. Katedrála Panny Márie, nazývaná aj La Seu, nás uchvátila svojou gotickou architektúrou. Táto katedrála patrí medzi najväčšie gotické katedrály v Európe. V Palme tiež odporúčame navštíviť arabské kúpele, ktoré pripomínajú bohatú históriu ostrova.
Prešli sme sa starým mestom a vychutnali si prvú kávu pod španielskym slnkom a že to slnko poriadne páli! Po prehliadke mesta sme zamierili k pláži kúsok od letiska, kde sme mali v pláne stráviť prvú noc pod holým nebom. Hoci nám lietadlá celú noc pristávali nad hlavami, malo to svoje čaro. Bola to prvá ochutnávka dobrodružstva.
Deň 2: Palma de Mallorca a začiatok treku v Port d’Andratx
22,9 km, stúpanie 1 243 m, klesanie 575 m
Po prehliadke mesta sme nasadli na autobus do Port d’Andratx. Autobusy na Malorke jazdia často a sú spoľahlivé. Cesta nám zabrala asi pol hodiny. Prvé kilometre GR221 vedú cez prvé vrcholy do dediny Sant Elm, cesta bola príjemná a rýchlo ubehla, to sa však čoskoro zmenilo, pretože len čo sme Sant Elm opustili, cesta pokračovala do hôr, čo nás poriadne rozohrialo na nasledujúce dni. A výhľady na more a okolitú prírodu boli odmenou za vynaloženú námahu.
Večer sme prespali vysoko v horách, kde nás obklopovala iba príroda a hviezdy. Aj napriek tomu, že cez deň boli teploty nad 20 °C, v noci fúkal studený vietor.
Deň 3: Estellencs a Esporles
26,2 km, stúpanie 744 m, klesanie 1 122 m
Tretí deň sme začali zostupom do dediny Estellencs. Táto malá dedinka nás zaujala svojím pokojom a typickou kamennou architektúrou. Po krátkom oddychu a zakúpení vody v miestnom obchodíku sme pokračovali smerom k Esporles.
Tento deň sme prešli 26,2 km, poviem vám, bola to pekná nálož pre kolená, najmä ak prihliadneme na to, že sme väčšinu cesty klesali. Čím viac sme sa blížili k Esporles, tým viac sme začali míňať ovocné sady a kamenné kôlne miestnych obyvateľov, ktorí tu v horách majú svoje políčka.
Tesne za Esporles nám dochádzajú sily a my uliehame na spánok hneď vedľa cesty na kúsku trávy.
Deň 4: Valldemossa
18,1 km, stúpanie 1 172 m, klesanie 1 032 m
Valldemossa je jedno z najkrajších miest na Malorke. Zastavili sme sa na pohárik vína a vychutnali si miestne špeciality. Toto mesto je známe vďaka kláštoru, kde pobýval Chopin so svojou milenkou George Sandovou. Po kultúrnom osviežení sme pokračovali ďalej do hôr. Opäť sme stúpali, aby sme na konci dňa zišli znova dolu a noc strávili opäť v lese, tentoraz tesne pred dedinou Deià.
Deň 5: Deià a Sóller
18,6 km, stúpanie 540 m, klesanie 880 m
Ráno sme boli za pár minút v malebnej dedinke Deià, kde sme si dali výdatné raňajky. Potom sme zamierili do Sólleru. Sóller je považovaný za jedno z najkrajších miest na Malorke. Keď prídete na hlavné námestie Plaça Constitució, okamžite vás očarí atmosféra miesta. Historická električka, ktorá tadiaľ prechádza, prepája mesto s prístavom Port de Sóller. Mesto je známe svojou produkciou citrusov – nezabudnite ochutnať čerstvý pomarančový džús. Sóller má aj nádherné kamenné uličky a zaujímavé múzeá, napríklad múzeum moderného umenia. My sme si dali kávu na námestí a len pozorovali okolitý ruch.
Po oddychu sme vyrazili smerom k Port de Sóller, kde sme si užili krásny výhľad na prístav. Večer sme si našli miesto na spanie hneď nad prístavným mestom.
Deň 6: Jazerá, víchricou poničená trasa a duchovné pozastavenie
32,5 km, stúpanie 1 279 m, klesanie 1 691 m
Tento deň nás čakal náročný výstup okolo jazier Embassament de Cúber a Gorg Blau až na najvyšší bod celého treku na Coll des Prat (1 205 m n. m.). Zvyšky snehu a popadané stromy nám pripomínali, aká krutá dokáže byť príroda. Uzavretú časť trasy sme museli zdolať, pretože návrat nebol možný. S trochou obozretnosti sme prešli až do Lluc, duchovného centra Malorky.
Hlavným lákadlom tejto oblasti je kláštor Santuari de Lluc, ktorý slúži ako pútnické miesto už od 13. storočia. Legenda hovorí, že tu malý pastier našiel sošku Panny Márie, ktorá sa odvtedy stala symbolom viery Malorčanov. Soška známa ako „La Moreneta“ je dnes uložená v kaplnke kláštora a láka pútnikov z celého sveta. Pri spánku sme vážne premýšľali, že by sme využili miestny kemp, avšak od prírody sme dosť sporiví, preto sme to pre istotu zakempili tesne vedľa vstupu.
Deň 7: Pollença
18,6 km, stúpanie 208 m, klesanie 672 m
Šiesty deň bol fyzicky aj psychicky náročný. Popadané stromy nás stále zdržiavali, ale nakoniec sme sa dostali do Pollençy, kde sme si užili zaslúžený obed. Rozhodli sme sa posledný úsek do Port de Pollença vynechať a stopom sme sa vrátili do Palmy. Večer sme znova prespali už pri našej známej pláži z prvého dňa.
Prechod Malorky deň 8: Palma de Mallorca
Posledný deň sme venovali prehliadke Palmy. Dopoludnia sme navštívili trhovisko a nakúpili si drobné suveníry. Dali sme si tradičnú španielsku paellu s morskými plodmi a užili si atmosféru mesta. Večer sme prespali na letisku, pripravení na ranný let späť.
