Na začiatku veľká sranda, ktorá prerástla do premysleného plánu, ako si spríjemniť cestu na Nový Zéland. Písal sa koniec mája a v byte v centre Českých Budějovic sa zrodil plán cesty, ktorý nám pridal ďalší cestovateľský zážitok. Celý proces plánovania bol veľmi jednoduchý, jednoduchší než následné triezvenie po zakúpení všetkých leteniek.
Cestou necestou
Jekaterinburg, Peking a Sydney. Skvelým zostavením leteniek sme strávili v Pekingu celé tri dni. Tri dni, ktoré sme bohato naplnili zážitkami, prekvapením a tiež prúsermi.
Prekvapenie sme si splnili ihneď pri výstupe so šestnásťkilovými batohmi na jednom z najväčších letísk sveta, kde angličtina je takmer v plienkach a zároveň kde existuje veľmi slušná antizápadná propaganda. Na pochopenie… V Číne je po prvé ťažké nájsť bezplatnú wi-fi sieť, po druhé sprevádzkovať aplikácie typu Instagram, Facebook, Google, WhatsApp… a to je možné len v kombinácii s pomocníkom zvaným VPN. Po tretie už spomínaná angličtina.
Vďaka olympijským hrám došlo v Číne aspoň k anglickým prekladom zastávok metra a bežných značení. Zároveň napomohli lepšej kondícii ovzdušia, ktoré bolo predtým masívne poznačené priemyslom. Predtým bol Peking pokrytý hustým smogom, ktorý kazil celkový dojem.
Hor sa do víru gigantmesta
Verte, že vyznať sa v Pekingu vyžaduje slušnú dávku nervov, schopnosti pamätať si kopu čínskych názvov a schopnosti odmietnuť kdejakého taxikára, ktorý vám sľúbi, že za 700 USD zažijete najlepší zážitok na Veľkom čínskom múre (vlastnou cestou vyjdú náklady do 10 USD). My sme zvolili stratégiu „všetko si urobíme sami“, ako je naším dobrým zvykom.
Jazykové bariéry niekoľkokrát spôsobili, že sme sa stali obeťami omylov a nečakaných situácií. Napríklad hneď na letisku sme zakúpili autobusový lístok absolútne mimo nami požadovaného miesta, a to preto, aby sa nás pani na priehradke zbavila, alebo možno aby sa valiaci sa dav ľudí za nami pohol z miesta. Alebo situácia, keď idete na vybranú zastávku k Veľkému čínskemu múru, ale keďže vyzerajú všetky znaky zastávok rovnako a spotený vodič autobusu vie iba naučený šibalský úsmev, vystúpite bohvie kde. Našťastie, kde sa vzal, tu sa vzal, taxikár. V konečnom súčte nás trip na jeden zo siedmich divov sveta vyšiel na necelých 20 USD.
Tri dni a dve noci, ktoré nás naučili jediné čínske slovíčko zvané „SEJSEJ“, vyznať sa v infraštruktúre metra (fantastická skúsenosť!), odolávať davom čínskych občanov, byť „európskou atrakciou“ a nakoniec naučiť sa tolerovať všemožné kontroly. Kontroly sú pre Peking špecifické, celkovo na nás pôsobilo celé prostredie veľmi monitorované ako z knihy 1984 od G. Orwella. Kamery na každom rohu, kontroly batohov pri každom vstupe do metra a bezprecedentné pasové kontroly.
Nakoniec Číňan
Vďaka networkovej aplikácii couchsurfing sme sa mazane vyhli platbám nezmyselných čiastok za ubytovanie, ale zároveň sme si zapiekli letiskový malér.
Lacné ubytovanie je v Číne problematické. Väčšina lacných hostelov vyžaduje preukaz čínskeho občianstva. V opačnom prípade, ak ho nemáte, ponúkajú drahšie varianty pre nás cudzincov.
Tá ubytovacia klička nás dohnala na pasovej kontrole pri výstupe z Číny. Všetko sa začalo postupným približovaním k pasovému okienku. Prvý Karel, potom ja. Za minútu vidím, ako ruka za okienkom volá pridruženého pracovníka, Karel zneisťuje a mne hlavou letí slovné spojenie „doriti“. Obavy sa naplnili a do minúty sme obaja sedeli na hanbe. Po sérii otázok vypočúvajúceho k bývaniu a nami opätovaného zatĺkania sme boli varovaní pokutou cca 6 000 Kč a VYPUSTENÍ z krajiny.
Vyvstáva otázka, sledoval nás VEĽKÝ BRAT?
Vrátime sa späť!
Veľkosť krajiny a jej hlavného mesta nám ani zďaleka nedovolila navštíviť všetko, čo by sme si priali. Avšak už návšteva osamotenej časti Veľkého čínskeho múru, Zakázaného mesta, Letného paláca, Chrámu nebies, námestia Nebeského pokoja, ochutnávka pouličného jedla v chudobných štvrtiach, úchvatný západ slnka nad Pekingom, sto nachodených kilometrov za tri dni, fotenie pre miestnych obyvateľov a nekonečné množstvo úsmevov a množstvo ďalších zážitkov dokonali svoje.
Čínska kultúra na nás zapôsobila ohromným spôsobom. Pochopte, Číňania sú trošku arogantní, ale oddaní. Nemajú žiadne zábrany, ale sú slušní. Je ich veľa, a preto skoro každý predsa bol v Česku. Stopover v Pekingu stál za to, ale bolo to málo.
Ak máte záujem o pár tipov a trikov, ako sa vyznať v Pekingu, aké miesta navštíviť, ako sa dostať na osamotené miesto na Veľkom čínskom múre alebo by ste sa jednoducho radi dozvedeli viac a prečítali pár ďalších riadkov našich zažitých bláboľov, napíšte nám cez sociálne siete alebo zdieľajte svoje zážitky hashtagom #cestujsbatohem. Bavte sa!
